survivor 20. výročie
By v tomto roku dožila 98 rokov. Už dvadsať rokov nie je medzi nami. Pri návštevách u blízkych a priateľov som si všimla, že jej obrazy sprevádzajú ľudí, ktorým s láskou venovala svoje diela doteraz. Podnietilo ma to, zdokumentovať a vystaviť jej žijúce obrazy vo virtuálnej výstave venovanej jej pamiatke.
Takto na ňu spomínajú jej deti....
Pamätám si jej vôňu. Nikto v živote okrem mojich detí mi tak krásne nevoňal...veselá, milá, usmiata, stále v pohybe, niečo robila, čistila, varila, piekla.....
Niečo bolo treba robiť v kuchyni, na povale, v pivnici, záhrade, v práci...
Popri tom stihla maľovať, šiť, háčkovať, vyšívať...
Rada a krásne spievala, milovala tanec.
Z ničoho dokázala vykúzliť obed. Stačilo pár uvarených zemiakov a zázrak zvaný granatír, francúzske zemiaky, šúľance, zemiakové knedle, lokše bol na stole. A nami štyrmi hneď aj zjedený.
Varenie, pečenie, zaváranie, ťahaná štrúdľa perky s rezancami, maryša buchty, krupicové rezance, báleš to bolo hneď....
Vždy túžila mať maturitu... Najprv vojna, potom tehotenstvá jej to neumožnili (jedno som bola ja).... keď sme odrástli splnila si svoj sen.
Obe sme sa učili na jednom balkóne, ja na skúšky na vysokej škole a ona na maturitu.
Nedalo jej, urobila si aj pedagogickú nadstavbu a učila na učňovskej škole.
Najviac si cením, že ako 50 ročná sa začala venovať maľovaniu....skúšala techniky a štýly, experimentovala. Jej učiteľom bol akad. maliar Kohler.
Mala veľa výstav. Aj v Preventívnom centre OUSA aj v OBKASoch tej doby. Jej obrazy sa prihovárajú duši a tešia oči.
Dodnes všetci jej najbližší majú jej obrazy vo svojich domovoch. Je v nich s nami.... naša mamička.
