Výstava bude otvorená 7.1.2022 v Preventívnom centre v Onkologickom ústave sv. Alžbety a ukončená bude slávnostnou dernierou 17. marca o 15 hodine v Preventívnom centre.
Slávnostná derniéra výstavy prebehla v Preventívnom centre OUSA autorka odovzdala svoje diela lekárom OUSA spolu s poďakovaním za ich záslužnú činnosť v boji s onkologickými ochoreniami. Členky Ružovej stužky n.f. učili prítomných samovyšetrenie prsníkov na fantóme, odovzdávali vzdelávacie materiály a informovali o prevencii rakoviny prsníka správnou životosprávou.
Anna Držíková
O autorke
Polovica našich problémov pochádza z toho, že nevieme, ako málo k životu potrebujeme.
Trápime sa nad malichernosťami, riešime nepodstatné veci, sme k sebe navzájom neohľaduplní, neprajní.
A pritom potrebujeme k spokojnosti len dve veci - zdravie a lásku.
K tomuto zisteniu ma priviedol rok 2021.
Vstupovala som do nového roka, ako vždy, s nádejou, že bude ešte lepší, než ten predchádzajúci.
No nebol. Do môjho života zasiahlo onkologické ochorenie.
Nasledovali dni smutné, bolestné, trpké, psychicky i fyzicky vyčerpávajúce.
Úskalia, ktoré nám osud stavia do cesty preverujú našu silu, schopnosť vzdorovať, prekonávať prekážky a poučiť sa z toho trpkého.
No učia nás aj to, že život sám o sebe je jedinečný, neopakovateľný, učia nás zabojovať o ten život v každej situácii.
Teraz žijem jednoduchšie, pokojnejšie.
Hľadím dopredu a snažím sa s vďakou prijímať nové rána a užívať dni, ktoré sú mi dopriate.
Upokojila som sa, aj keď svet je plný hluku a zloby, milujem, aj keď sa svet zdä krutý a bezcitný. Vyrovnaní ľudia sa nestránia života. Vidia viac, milujú hlbšie, tešia sa z vecí, ktoré rozbúrená myseľ nevidí a nepočuje.
Aj ja som sa stala v súžití s chorobou vnímavejšou, uvedomila som si hodnotu darov, ktoré som doteraz od života dostala. A nebolo ich málo.
Narodila som sa v dedinke Hlboké, ktoré nosím hlboko vo svojom srdci.
Spája ma s rodičovským domom a s veľkou láskou, ktorá u nás panovala a vďaka rodičom sa zakorenila aj v mojom srdci.
Šťastné detstvo a mladosť vystriedalo gymnaziálne štúdium a po ňom odchod do Bratislavy a päťročné štúdium na FFUK.
Najväčší dar a poklad je môj milovaný a milujúci syn. Aj pre neho som tu a bojujem zo všetkých síl za návrat zdravia.
39 rokov som odovzdávala vedomosti svojim študentom na strednej škole.
Zrejme som okrem odborných znalostí odovzdala stredoškolákom aj kúsok seba a svojich názorov na život, čo sa mi z ich strany aj po rokoch vracia.
Do môjho života vstúpila nečakane choroba, no preverila silu doterajších priateľstiev a čo je neuveriteľné, počas liečby sa môj okruh priateľov rozšíril.
Ďakujem všetkým lekárom, sestričkám aj zdravotníkom, ktorí mi svojou starostlivosťou, láskavým prístupom, dobrým slovom pomáhajú na mojej ceste k zdraviu.
Som vďačná za svoj život, za všetko, čo ma postretlo.
Ďakujem, že aj napriek ťažkej chorobe, som stále tu, že sa viem tešiť z každého nového dňa. Pochopila som, že k životu potrebujeme najmä dve veci - zdravie a lásku.
To zdravie ma na chvíľu zradilo, no pevne verím, že sa ku mne navráti.
Viem, že všetci máme jazvy a ešte ich pár utŕžime. Nebojujme s časom a hlavne časom nemrhajme, začnime s časom tancovať a vyťažíme z neho najviac, pretože to, že sa snažíme neumrieť, neznamená, že budeme žiť dlhšie, práve naopak.
Život si predĺžime žitím.
Všetko dobré si zapisujem do srdca, a to zlé púšťam na hladinu rieky.
Snažím sa šíriť lásku a objavovať krásu.
Budem rada, keď láska, krása, poézia každodennosti vstúpi aj do vašich sŕdc prostredníctvom mojich fotografií.
