Moje prianie
Naše zdravotníctvo je dlhodobo pod paľbou kritiky. Nespokojní sú lekári i pacienti.
A možno by stačilo málo, aby sme, my, pacienti, v ambulanciách nachádzali spokojnosť.
Je pravda, že chýbajú dôležité lieky na rakovinu, ktoré v susedných krajinách sú bežne dostupné aj bez schvaľovania poisťovne. Ale stáva sa aj to,že pacienti nedostanú psychickú podporu zo strany lekára, či zdravotníka.
A práve správne nasmerovaná psychika človeka bojujúceho o zdravie a jej sústavná podpora je dôležitým prvkom v liečbe rakoviny.
Jemnosť, ľudskosť, empatia, povzbudivé slovo, vysvetlenie zdravotného stavu, zrozumiteľná komunikácia, to je naliehavá a veľmi potrebná súčasť liečby.
Budúcnosť medicíny nie je len v robotike, ktorá vie pomôcť opraviť choré telo, ani v umelej inteligencii, ktorá pomáha v diagnostike či v nastaveni liečby, ale práve v ľudskosti, vo vzájomnom dialógu lekára a pacienta. Tak, aby bolo cítiť to ľudské: láskavé, súcitné srdce človeka.
Robot vás nechytí za ruku, keď to najviac potrebujete, nepovie vám ani povzbudivé slová, neusmeje sa na vás, nepohladí tvár.
Mojím prianím je, aby sa onkologickí pacienti stretávali v ambulanciách s láskavosťou, s úsmevom, s empatiou, s ústretovosťou a záujmom zo strany lekárov aj zdravotníkov.
Autorka a foto: Dr. Anna Držíková
