Hodnoty života...
Som bytosť, ktorá dostala do vienka prílišnú citlivosť, empatiu, zodpovednosť, oddanosť i pravdovravnosť. Je to dobre či zle?
Na prvý pohľad odpoviete, to je dobre.
No ja som zistila, že v dnešných divných časoch, keď sa akosi vytráca zo spoločnosti človečina, žiť s týmito atribútmi je náročné.
Vždy som pomáhala iným, snažila sa chápať ich pocity, venovala som vlastnú energiu ich problémom, hľadala vhodné riešenie.
Možno aj to oslabovalo moju dušu, moje telo a prišla choroba.
Choroba, ktorá nečakane vstúpila do môjho života bola začiatkom, ktorý menil môj pohľad na život.
Ako sa zmenil môj postoj k životu?
Začala som si uvedomovať krehkosť života, vstávala som s vďakou za každé nové ráno, začala som si viac vážiť čas a venovať ho zmysluplným činnostiam i ľuďom, s ktorými som si mala čo povedať.
Tým sa preriedil aj počet mojich priateľov, zostali len tí praví a spoľahliví.
Choroba ma naučila nepreskakovať rieku pre tých, ktorí by pre mňa nepreskočili ani kaluž. Nemusím predsa spasiť celý svet, aby som mala veľký vplyv na životy ľudí okolo seba.
Naučila som sa, že strach, obavy, starosti dokážu byť veľmi škodlivé. Okrádajú nás o radosť, o pokoj, o príležitosť vychutnať si prítomný okamih. Uvedomila som si, že budú vo mne žiť len také myšlienky a pocity, ktoré budem živiť.
Pochopila som to známe, je treba žiť teraz, v prítomnosti.
Pochopila som, že v živote nepotrebujeme viac, potrebujeme menej, ale čoho potrebujeme najviac, to je zdravie.
Nepotrebujeme zrýchliť, ale spomaliť.
Choroba ma naučila byť oveľa vnímavejšou k okolitej prírode, ktorá je pre mňa balzamom, tým najúčinnejším liekom.
Pomáha mi prežiť radostne každý deň.
O radosť a šťastie z krás prírody sa delím formou výstav mojich fotografií so širokou verejnosťou, pretože šťastie a radosť chutia oveľa viac, ak sa o ne podelíme.
Autorka a foto: Dr. Anna Držíková
