Aká je odporúčaná dĺžka hormonálmej terapie?

Bunky karcinómu prsníka závislé na hormónoch obsahujú tzv. receptory (kontaktné miesta) pre estrogény. Ak sa tieto pri vyšetreniach tkanív nájdu, hovorí sa o pozitivite voči danému receptoru (ER+). Pomocou antihormonálnej terapie Tamoxifenom alebo tzv. inhibítorom aromatáz (Anastrozol, Letrozol alebo Exemestan) sa recidíva dá redukovať až o 50 %. Tým predstavuje hormonálna terapia jeden z najúčinnejších prostriedkov pri OOP. K udržaniu účinku tohoto efektu je nutné relatívne dlhodobé užívanie týchto liekov. Až donedávna sa odporúčalo túto podpornú antihormonálnu terapiu aplikovať dlhšie než 5 rokov.

Trochu inak sa javí situácia pri užívaní Tamoxifenu: Iba dve štúdie dokazujú, že predĺžené užívanie (nad 10 rokov) umožňuje ďalšiu redukciu rizika recidívy. Na základe týchto najnovších poznatkov panuje dnes všeobecne názor, že 10 ročná kúra Tamoxifenom je lepšia než kúra kratšia. Alternatívou k tomuto procesu pre ženy v období po menopauze, ktoré majú vysoké rizikom recidívy, a ktoré už aspoň 5 rokov užívali Tamoxifen, je rozšírenie terapie s tzv. inhibítorom aromatázy o ďalších 3 - 5 rokov. V pokročilom štádiu OOP sa terapia aplikuje tak dlho, pokiaľ ochorenie nezačne ďalej progredovať. V tomto prípade naďalej pokračuje antihormonálna terapia, ale iným antihormonálnym liekom.

Kedy sa vyskytujú výnimky?

V princípe sa odporúča všetkým pacientkám s ER-pozitívnym OOP doplnková hormonálna terapia v trvaní min. 5 rokov. Prípadná redukcia dĺžky terapie by mohla pre pacientku zvýšiť riziko návratu ochorenia (recidívy). Pretože prípadné vedľajšie účinky hormonálnej terapie predstavujú dôležitú príčinu jej predčasného prerušenia, je zvládnutie vedľajších účinkov obzvlášť dôležité.

Dr. Michael Hubalek, gynekológ, lekárska univerzita, Innsbruck, Rakúsko

Text prevzatý od ED Austria, Preklad a adaptácia: Tím ED Slovakia

5 – 10 % onkologických ochorení prsníka je ovplyvnených dedičným zaťažením. Preto je dôležité dedičné onkologické ochorenia včas identifikovať a ponúknuť cielenú starostlivosť. Taktiež je dôležité ponúknuť programy včasnej identifikácie, aby sa dosiahlo signifikantného zvýšenia šancíe na vyliečenie.

BRCA1 a BRCA2

U BRCA1 a BRCA2 sa jedná o gény, tzv. “Tumor-Supressor-Gény” čo v preklade znamená, že potláčajú vznik onkologického ochorenia. BRCA znamená Breast Cancer (onkologické ochorenie prsníka).

Oba tieto gény nosí každý človek, muž či žena, už od narodenia v sebe. Ak sa však na jednom z týchto génov vyskytne nejaká zmena, nedokážu si svoju úlohu plnohodnotne plniť, čím sa zvýši riziko onkologického ochorenia tohto jednotlivca.

Krvné vzorky sa v Rakúsku analyzujú v špeciálnom laboratóriu Univerzitnej kliniky pre gynekológiu v AKH Viedeň, i keď sa vyšetrenie konalo v inej nemocnici či ordinácii.

Približne 5 % výskytu onkologických ochorení prsníka je následok zmeny (mutácie) v génoch BRCA1 a BRCA2. Chorobný obraz spôsobený mutáciou týchto génov sa v nemčine nazýva “familiäres Mamma- und Ovarialkarzinom” (angl. Hereditary Breast and Ovarian Cancer, HBOC).

Osobné genetické poradenstvo vykonáva špeciálne vyškolený lekár – genetik, napríklad v genetickej poradni OÚSA v Bratislave. V niektorých poradniach je možnosť konzultácie aj so špeciálne vyškoleným klinickým psychológom.

Priebeh genetickej konzultácie je nasledovný: najprv sa vyjasní, z čoho vyplýva vaša požiadavka na genetickú kozultáciu. Potom sa vyhotoví váš rodokmeň so všetkými ako z otcovej, tak i z matkinej strany onkologickými chorobami postihnutými rodinnými príslušníkmi. Obzvlášť dôležité sú informácie o počte chorých a ich veku pri nástupe ochorenia.

Čo môžem urobiť už pred genetickým poradenstvom?

Pokúste sa, prosím, zhromaždiť čo najviac informácií o histórii vašej rodiny ako z otcovej tak i z matkinej strany (mená, dáta narodenia a úmrtia, ochorenia, atď.). Obzvlášť dôležité sú informácie o onkologických ochoreniach, ktoré sa vo vašej rodine vyskytli. Tiež je vhodné aby ste, ak to bude možné, priniesli i príslušnú zdravotnú dokumentáciu.

Text prevzatý od ED Austria, Preklada adaptácia: Tím ED Slovakia

Prsníková komisia slúži k optimálnej starostlivosti o onkologické pacientkyodborníkmi zo všetkých zaangažovaných disciplín.

Ešte prednedávnom boli onkologickí pacienti ošetrovaní jediným lekárom. Tento bol zodpovedný za čo najlepšiu koordináciu diagnostiky a terapie pacienta. Vzhľadom na razantný vývoj onkológie je v súčasnosti nemysliteľné, aby jeden lekár všetky potrebné kroky zvládol sám. Mohlo by sa stať, že by sa nepoužili tie najmodernejšie a najbezpečnejšie terapeutické postupy. Pre vylepšenie terapie onkologických pacientov sa v posledných 10 rokoch začali lekári stretávaťv intenzívnej spolupráci na tzv. konzíliách.

Diagnostika a terapia onkologických ochorení sa len veľmi zriedkavo týka iba jednej disciplíny.Kombinácia rôznych liečebných metód sa nazýva multimodálna terapia. Napr. dnes sa pri OOP nevykonáva operácia hneď, ale začína sa medikamentóznou liečbou. Týmto sa dosahuje zmenšenie veľkých nádorov, aby sa tieto v ďalšej fáze terapie dali lepšie operovať a ožarovať, čím sa znižuje riziko recidívy. Je možné si predstaviť, ako veľmi je nevyhnutná prítomnosť rôznych lekárov, ošetrovateľov a technického personálu pri plánovaní a vykonávaní takejto kombinovanej terapie v rozličných štádiách.

Ďalšou vývojovou etapou posledných rokov je tzv. individualizovaná terapia: každá žena je iná – a každý nádor tiež. Takže dnes nevidíme OOP ako jedno ochorenie, ale ako spektrum rozličných ochorení. Podľa agresivity každého nádoru sa používajú rôzne terapeutické metódy v rôznom poradí – individuálne nastavené na jednotlivého pacienta a jednotlivý nádor.

Plánovanie tejto individuálnej a multimodálnej terapie sa deje počas konzília. Pri konzíliu sa na diskusiu o každom jednotlivom prípade stretnú – najčastejšie raz týždenne v dohodnutom čase: odborníci v chirurgii (chirurgovia, gynekológovia, urológovia, ORL-špecialisti, odborníci na plastickú chirurgiu, atď.), onkológovia-internisti, odborníci na terapiu ožarovaním, radiológovia a patológovia, a to preto, aby stanovili čo najpresnejšiu diagnózu a naplánovali čo najefektívnejšiu terapiu. V prípade potreby sa „konziliárne“ pozývajú i lekári iných zameraní, napr. odborníci z nukleárnej či paliatívnej medicíny.

Prítomným lekárom pomáha a odporúčania zaznamenáva administratívny personál rady. Zbierajú sa najdôležitejšie nálezy každého pacienta či pacientky a nakoniec sa rozhodne o ďalšom postupe podľa najnovších lekárskych poznatkov. Dovtedy sa diskutuje o najrozličnejších možnostiach terapie. Pretože tu sa musí brať na pacienta / pacientku veľký ohľad, vstupuje na scénu tzv. onkológ. Tento veľmi dobre pozná pacienta / pacientku osobne, jeho / jej anamnézu i priania. Môže sa napr. stať, že kvôli pacientovmu ochoreniu pečene či obličiek sa chemoterapia aplikovať nedá. Všetci prítomní to musia pri terapii zohľadniť.

Po prediskutovaní všetkých dôležitých faktorov sa vysloví spoločné odporučenie. To je jedna z predností konzília. Nerozhoduje jediný Poloboh v bielom, ale sú k dispozícii vedomosti a skusenosti celého tímu lekárov. Rozhodnutie konzíliasa napokon stane „Odporučením“ pre ošetrujúceho lekára a pacienta / pacientku. Toto odporučenie nie je síce právne záväzné a nemusí sa vždy absolútne rešpektovať, ale ak sa pacient / pacientka či ošetrujúci lekár rozhodne odporučenie nerešpektovať, musí sa toto rozhodnutie odôvodniť a zadokumentovať.

Prsníková komisia je k dispozícii ako poradné grémium i externým lekárom. Napr. keď lokálny lekár potrebuje odbornú konzultáciu, môže svoju pacientku poslať na konzílium v centre. Provinčné správy rôznych rakúskych provincií rozhodli, že každý prípad pacienta s novozisteným onkologickým ochorením musí byť prejednaný na interdisciplinárnom konzíliu, aby sa jeho šance na uzdravenie alebo zlepšenie stavu zvýšili na maximum. To viedlo k faktu, že takmer vo všetkých rakúskych nemocniciach sú etablované konzíliá. Pretože nie vo všetkých nemocniciach sú k dispozícii potrební špecialisti, konajú sa tieto konzíliá vo forme videokonferencie. To má dve výhody: pretože nie v každej nemocnici sa nachádzajú patológovia či radiológovia, museli by títo cestovať po celej krajine, aby mohli navštíviť pacientov. Prostredníctvom videokonferencie sa môžu rýchlejšie a efektívnejšie zúčastniť na konzíliu menších nemocníc. Ďalšou prednosťou pre malé nemocnice je, že môžu využiť expertízu viacerých chirurgov, internistov či radiológov. Poslednou dôležitou výhodou konzília je, že všetky dôležité diskusie a odporúčania rôznych expertov sú okamžite k dispozícii a tým sa šetrí dôležitý čas. Pacient nemusí chodiť k rôznym lekárom v rôznych termínoch, kedy by v najhoršom prípade posledné lekárske konzílium totálne zmenilo celú terapiu.

Prim.-Doz. Dr. Michael Knauer, Nemocnica Milosrdných sestier, Linz, Rakúsko

Text prevzatý od ED Austria, Preklad a adaptácia: Tím ED Slovakia