Oceňujeme, že vlastné onkologické ochorenie a jeho prekonanie ju motivovalo pomáhať ženám s rakovinou prsníka.Výukou čipkárskeho umenia, odovzdávaním si skúseností s tvorbou, čí navzájom a zároveň aj rehabilitáciou a prevenciou lymfedemu pri vytváraní čipiek pomohla mnohým ženám a je inšpiráciou pre nás, ako možno poňať onkologické ochorenie, ochorenie ako životnú výzvu k zmene v lepšie...
Ďakujeme ti Terka!
Moja vášeň: ručne paličkovaná čipka pomáha ženám po onkologickom ochorení k návratu zdravia a k umeleckej realizácii
V roku 1996 mi bola diagnostikovaná rakovina prsníka, z ktorej som sa vyliečila a proces liečby a rehabilitácie ma priviedol do organizácií, ktoré v Slovenskej republike venujú pozornosť a pomoc onkologickým pacientkám a ich rodinným príslušníkom v oblasti medicínskeho poradenstva, ale aj vytvárajú podmienky a príležitosti pre zmysluplné využívanie voľného času, rehabilitáciu, tvorivé aktivity, šport, kultúrne podujatia a výstavy. S potešením som prijala výzvu zorganizovať kurz paličkovanej čipky pre onkopacientky. Už 8 rokov úspešne prebieha hoci teraz má skôr podobu klubu. Na začiatku išlo o vzbudenie záujmu a nadšenia účastníčok. Už v vtedy som začala využívať individuálny prístup ku ženám, ktoré si osvojovali návyky svojim vlastným tempom.
Vyštudovala som odbor pedagogika dospelých a v rámci mojej práce som sa venovala umeleckému remeslu: ručne paličkovanej čipke. Najprv som svoje poznatky využívala v rámci relaxačno rehabilitačnej práce so zdravotne postihnutými mladými ľuďmi neskôr s onkopacientkami.
A postupne sa dostavovali výsledky: v podobe prvých hotových prác (napr. vianočných ozdôb) a naozaj veľká radosť z nich. Keďže ide o tradičné remeslo na Slovensku, nevyhli sme ani našim tradičným regionálnym paličkovaným čipkám.
Stretnutia nad čipkami sa postupne stali stretnutiami s priateľkami, ktoré medzi sebou hovoria aj o osobných a zdravotných problémoch, prekonaných alebo očakávaných zákrokoch. Tu využívam znalosti z môjho štúdia, ale aj osobné skúsenosti z prekonania onkologického ochorenia. Mám 73 rokov a bývam v Bratislave.
Postupne som získala cenné poznatky a vypracovala som si vlastnú metodiku pri vyučovaní techniky paličkovania od úplných začiatkov až po vlastnú, samostatnú prácu a tvorbu. Aktívne sa zúčastňujem celoštátnych, ale i medzinárodných festivalov a výstav a získané nové poznatky, literatúru, časopisy prinášam aj do nášho kolektívu. Spolupracujeme aj s Ústredím ľudovej umeleckej výroby na Slovensku, ako výrobkyňa som sa s úspechom zúčastnila podujatí v Česku, Rakúsku, Anglicku, Chorvátsku a v Poľsku. Organizujem vlastné i kolektívne prezentácie a výstavy.
K tomu významne už po niekoľko rokov prispieva Ružová stužka n.f. a Europa Donna Slovakia, ktorá nám umožňuje prezentovať naše práce v rámci výstav v Preventívnom centre Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, a opakovane aj na BHD na magistráte mesta Bratislavy.
V súčasnosti, keď sa nemôžeme stretávať sa ukazuje ako výborné, že členky nášho kolektívu sú schopné samostatne pracovať a za pomoci občasnej „videoporadne“ v tejto práci pokračovať. Priateľské vzťahy, často aj na princípe psychoterapie, vďaka technike pokračujú.
Tešíme sa až sa zasa vrátime do normálneho režimu a budeme sa môcť stretávať a systematicky pracovať, má to veľký význam pre náš život.
English
We appreciate that the disease and treatment motivated her to help other women with breast cancer. Learning lace art, giving knowledge of her creations and at the same time rehabilitation and prevention of lymphoma, she helped a lot of women. She acts as an inspiration for us, as someone, who understand this disease as a way to make changes in life.
Thank you Terka!
My passion: traditional Slovak lace helps women with breast cancer to artistic creativity and to be healthy again.
In 1996, I was diagnosed with breast cancer and I’ve overcome it. During the treatment and rehabilitation, I have become a part of organizations for breast cancer survivors. These organizations help not just patients but also their families in multiple areas such as medical consulting, spending leisure time, rehabilitations, sport activities, cultural events and exhibitions. It was my pleasure to organize a class of lace creation for oncological patients. Is has been now 8 years. My classes are still live, it is much more like a club now where each woman has her own rhythm. In the beginning I was trying to motivate them and I used to have individual approach to each of them.
I have studied teaching for adults with final thesis about traditional skill – Slovak traditional lace. Firstly, I used my knowledge in rehabilitation session with handicapped young people, later on I started working with oncological patients.
Together, we have created a lot of beautiful art pieces, for example Christmas lace decorations.
Meetings when creating this traditional Slovak lace became reunions with friends. We exchange our personal experience from our surgeries, expectations and emotions. I can help them as I have studied pedagogy, so I can listen to them and work with groups. And also because I have my own experience as an oncological survivor. I am 73 now and I live in Bratislava. I learned a lot of valuable knowledge, I have my own methodology how to teach lace art, how to create and maintain own creativity. I actively participate in national and international festivals and exhibitions. I collaborate with Slovak folk art center and as an artist I have succeeded in Czech republic, Austria, Croatia and in Poland. I also organize my own exhibitions.
“Ružová stužka” and Europa Donna organizations help my work and presentation a lot. Thanks to them, our group exhibits our work in Center of Cancer Prevention and also in City Town Hall.
In the COVID times, when our meetings are limited, I can see that my friends, my apprentices, can work on their own. That makes me happy. Sometimes, we use conference calls so we can say we still continue our sessions. Our friendships, our small psychotherapies continue thanks to technology.
We are looking forward to return to normal life and to have the possibility to see each other in person. It allows us to work systematically and these meetings have considerable meaning in our lives.
