Na počesť Dňa pre zdravé prsia (Breast Health Day) a Ružového októbra Ružová stužka n.f. a O.Z. Amazonky, Europa Donna Slovakia slávnostne otvorili ďalšiu výstavu onkopacientky-survivor Katky Olíkovej. Vernisáž prekrásnych malieb bola obohatená výukou samovyšetrenia na fantóme prsníkov, informáciami ako udržať svoje zdravie správnou životosprávou, dostatkom pohybu a absolvovaním Onkokontroly t.j. súboru skríningov, ktoré vedia odhaliť rakovinu v skorom štádiu s zachrániť život tých, ktorí túto bezplatnú službu zdravotného systému využívajú vo svoj prospech. 12. výstava cyklu výstav onkopacientiek a ich príbuzných: ,,Sme úžasné.... "organizujú pacientske organizácie aby verejnosti zdôraznili, že rakovina prsníka je liečiteľná a je to choroba ako každá iná....
Akcia bola finančne podporená Národným onkologickým inštitútom zo zdrojov MZ SR.
Dlhé roky pacientske organizácie upozorňujú širokú verejnosť na potrebnú starostlivosť o zdravie najlepšie využívaním bezplatných skríningových vyšetrení, správnou životosprávou a správnym životným štýlom. Cestou kultúrnych akcií cyklu výstav Sme úžasní, kde už desaťročie prednostne vystavujú tí, ktorí majú osobnú skúsenosť s onkologických ochorením alebo sú blízki rodinní príslušníci onkologického pacienta. Ich autentické umelecké výpovede sú oslavou najzákladnejších hodnôt života, na ktoré vo virvare bežného dňa často zabúdame. Príďte sa potešiť aj poučiť čo je onkokontrola, samovyšetrenie prsníkov, alebo čo je správny životný štýl.
Pár slov od autorky obrazov
Vitajte, priatelia v Krajine so žltým nebom, na výstave mojich obrazov, ktoré k vám, verím, prehovoria svojou emóciou. Nájdete ich na prízemí a na 1.poschodí Preventívneho centra.
Volám sa Katarína Olíková, mám 45 rokov a som tu. Som na mieste, kde mám byť. A nechcela by som byť na inom mieste, s inými ľuďmi ani okolnosťami. Áno, môj život sa zdramatizoval. V januári 2015 mi povedali, že mám rakovinu. Čas plynul spolu so mnou, usadenej do vlastnej spokojnosti. Stále s hormónmi, no už po liečbe, som pomaličky zabúdala, že som stála jednou nohou nad priepasťou. V roku 2020 sa rakovina vrátila a šialené pármesačné prognózy s ňou. Odvtedy prešlo toľko krásnych dní, minút, oka-mihov. Momentov, ktoré nadčasujem a dostávam nenahraditeľnú mzdu skutočnosti. Pretože to je to, čo sa mi stalo. Život sa otočil o milión stupňov a skutočnosť sa vryla do každej bunky môjho tela. Skutočnosť. Naozajstnosť. Pravdivosť. Nepredstierateľnosť. Plnosť. Vnímanie, cítenie, bytie, bitie. Tajomstvo, hĺbka, chvenie (teraz sa usmievam, pretože presne toto som napísala na obálku mojej knihy Krajina so žltým nebom koncom roka 2019).
Odovzdala som sa a dovolila si byť zraniteľná. Dovolila iným, aby sa o mňa postarali. Dovolila Tomu, kto ma stvoril, aby sa o mňa postaral. Dovolila sebe dať sa, byť prostriedkom na všetko, čo sa má udiať, vediac, že je to dobré. Nečakala som na koniec, pretože ten už nebol strašiakom. Začala sa skladať mozaika pochopenia, súcitu, prijatia, odovzdania, objatí, emócií, vďačnosti, pokory, radosti , slov, farieb a bezodnej Lásky.
Keď zaspávam, neupriamujem myšlienky na prebudenie, iba poďakujem za deň a odovzdám sa noci. Áno, chcem sa ráno zobudiť, ale viem, že to nie je to, na čom až tak záleží. Som malou vo veľkých rukách. S darmi, ktoré toho toľko dávajú. Keď v každom dnešku namaľujem obraz, ktorý objíme druhého človeka, keď poviem či napíšem slovo, ktoré zladí struny v duši, keď odovzdám pokoj, ktorý zacelí ranku, keď rozosmejem oči zastreté smútkom, keď otvorím náruč, keď sa dotknem... svet sa mení. A ja tu som, nie za seba, aj na to. Byť tu jeden pre druhého. Biť tu jeden pre druhého. Nemusíme robiť veľké veci... tým najväčším, čo môžeme urobiť, je postaviť sa doprostred života a zaľúbiť si ho. Každý deň nanovo. A s odhodlaním. Tým najväčším, čo môžeme urobiť, je nájsť odvahu mať ľudí rád. Nemusíme robiť veľké gestá. Stačí... byť tu a nech to vedia. Usmiať sa. Dotknúť sa srdca. Počuť dušu dýchať.
Keď príde zajtrajšok a tento deň bude navždy preč, nahradí ho niečo, čo sme nechali za sebou. Nech je to niečo dobré.
Stiahnuť z oblohy žltú a rozohriať ňou plátno. A poprosiť tmavú noc o trošku hviezd. Z oblakov si požičať pokoj výšok a z vánku radosť sfér. Zniesť ešte veľa modrého z Neba. A do obrazu zrkadlo a v ňom Teba. Nech to cítiš, milovaný. Nech sa vidíš milovaný. Nech sú moje obrazy Tvojim odrazom. Nech sú plné lásky. Kaťo.
Kontakt: 0905 829 240, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
www.katokreativ.sk
