Autorka opisuje niekoľko rokov, počas ktorých prekonala onkologické ochorenie prsníka, onkologické hematologické ochorenie s postihnutím obličiek s dialýzou a slabú mozgovú príhodu... a je zdravá. Prečítajte si jej dôležitý odkaz...
Môj príbeh s onkologickým ochorením
Mám 66 rokov. Žijem s manželom a synom v domčeku pri hraniciach s Maďarskom.
Celý život som pracovala a vôbec som sa sebe nevenovala, myslela som si, že ma nič také ako rakovina nepostihne.
Ale aj to ma dobehlo. Začali byť ťažkosti s rodičmi, najskôr mama zomrela, potom sme sa starali so sestrou o otca a keď sme ho pochovali, neviem prečo som si pri obliekaní siahla na prsia a našla som si hrčku. Išli sme vtedy s manželom do obchodu a hneď som mu povedala, že mám rakovinu v prsníku. Ten ani nereagoval. Také niečo si tiež nemyslel, lebo ja som dovtedy bola ako stroj a všetko som zvládala, aj jeho nálady, aj opatrovanie rodičov aj predtým pomáhanie s opatrovaním jeho mamy, kde sme chodili týždenne 20 rokov. To som vždy hovorila, že som sa vydala za svokru. Pre manžela ale všetko bola samozrejmosť, aj keď ja som si takto život nepredstavovala.
Ale teraz o mojej hrčke. Spoznala som jednu pani, ktorá mi opísala, že v mladom veku podstúpila mastektómiu prsníka, keď mala malé deti. Poľutovala som ju, ale nevedela som si to predstaviť, aké to je byť chorá. Tak som jej zavolala a ona mi dohodla prehliadku na mamografii. Jasné, že mi p. doktorka povedala, že to je rakovina, ale ja naivná som sa ešte opýtala, či je to dobrá alebo zlá rakovina. Taká som bola hlúpa. Lebo som počula, že sú nádory, ktoré sú zhubné ale aj nezhubné. Tak mi pani doktorka povedala, že je to zhubné. Takže som išla na operáciu. Mala som však šťastie v nešťastí, že prsník mi amputovali-odstránili. Bolo to asi v začiatku a nebolo to asi tak agresívne, lebo som dostala ako liečenie len tabletky, ktoré mám brať 5 rokov. Takže som dobre obišla. Stretla som sa s úžasnými dievčatami a po komunikácii s nimi som začala chápať, že som sa mala o seba starať, že nie som robot, ale človek, ktorý potrebuje oddych a relax a baviť sa aj na inú tému, ako je práca a zárobky. Boli združené v jednej organizácii a ja som im začala trochu pomáhať s prácou, ktorú som vykonávala aj doma s číslami.
Prešli tri roky, stále som sa nezbavila práce s účtovníctvom, stále som sa naháňala, až sa mi točila hlava a bolo zle od žalúdka. Dostala som slabú mozgovú porážku. Ale vracanie neprestalo. Myslela som si, že mám reflux, ktorý ma občas trápil aj predtým, ale toto bolo enormné, všetko mi smrdelo, vracala som čím ďalej tým častejšie. Až to bolo neúnosné, tak som išla k svojmu lekárovi, potom gastroenterológovi, ani ten mi nič nezistil. Schudla som za 1 mesiac 18 kg. Manžel sa na mňa už nemohol pozerať, tak ma zobral na pohotovosť. Tam z krvných testov mi zistili, že som vhodná na dialýzu. Zobrali ma na interné oddelenie, kde ma dávali infúziami dohromady a robili rôzne vyšetrenia a napokon zistili, že mám mnohopočetný myelóm – rakovinu krvi a bolo to v oblasti obličiek, ktoré týmto boli zasiahnuté. Tak ma poslali na onkohematológiu a jasne aj na dialýzu.
Na onkológii som začala s chemoterapiou. Potom polroka ma manžel vozieval na chemoterapiu 1x do týždňa a 3x do týždňa na dialýzu. Bola som v jednom kole v nemocnici. Vôbec som si neodpočinula, každý deň o 6:00 som vstávala a z chemoterapie som chodila domov až o 15. až 16. hodine. Z dialýzy okolo 12:00. Aj pre muža to bolo vyčerpávajúce, nielen pre mňa. Až koncom leta som sa dočkala dobrých správ. Na onkológii mi zobrali vzorku z kostnej drene a p. doktorka uznala, že som v poriadku. Ale čo dialýza. Aj to som prekonala. Výsledky som mala tiež výborné a tento článok píšem v dobe, keď som prestala chodiť na dialýzu, včera mi vyoperovali kaval, cez ktorý mi robili dialýzu, teda výmenu krvi. Takže som zdravá a šťastná.
Vďaka lekárom a zdravotníkom a mojej pevnej vôli som dosiahla čo som chcela. Nemôžem predsa kvôli rakovine, ktorá sa v dnešnej dobe dá už liečiť, nechať mojich blízkych len tak samých doma. Ešte im chcem pomôcť a ešte si chcem užiť niečo pekné na tejto zemi.
My ženy starajme sa o seba, to je prvoradé.