Život
Jedno jediné slovo, zložené z piatich písmen, no s obrovským obsahom.
Život žijeme len raz.
Žijeme svoju premiéru, repríza sa nekoná.
Úplný zmysel slova života si uvedomíme vtedy, keď sa do života vkráda smrť.
To som si uvedomila aj ja prvýkrát v roku 1995, keď mi zomierala milovaná a milujúca maminka.
Pri jej odchode som sa prvýkrát priamo stretla aj so slovom, naháňajúcim strach, rakovina.
Áno, zomrela na rakovinu. Tá bezmocnosť nás, najbližších, nemožnosť zmierniť jej utrpenie, bolesť, to sa mi vynára v pamäti doteraz.
Nikto nerozdáva také silné rany ako život.
A mne zasadil ranu aj druhýkrát. V máji 2017.
Pri preventívnej prehliadke mi zistili karcinóm prsníka.
Počuť tento ortieľ z úst lekára bola tá najhoršia rana od života.
Nasledovala operácia a obdobie po nej bolo veľmi náročné.
Fyzicky, ale najmä psychicky.
Život mi zasadil tvrdú ranu, no dôležité bolo prijať ju, zmieriť sa a ísť ďalej.
Šťastie v nešťastí som mala v tom, že vďaka pravidelnej preventínej mamografii bolo ložisko zachytené včas a nemusela som brať chemoterapiu.
To bolo veľké povzbudenie pokračovať v životnej ceste.
Spomalila som, zastavila sa, prerušila som prácu, pre ktorú som žila a myslela som si, že som v nej nenahraditeľná.
Zistila som, že všetko ide ďalej aj bezomňa.
Môj postoj k životu sa veľmi zmenil.
Uvedomila som si, že som tu len na krátkej návšteve, nesmiem sa strachovať, musim žiť tu a teraz.
Žiť každý deň naplno, nie prežívať.
Začala som mať viac času na milované prechádzky, prestala som sa ponáhľať a začala som si všímať každý detail, zastavila som sa pri každom kvietku a opájala sa jeho vôňou.
Tú krásu okolo mňa, ktorú nam ponúka príroda som začala zachytávať prostredníctvom fotoaparátu.
Po veľkej životnej výzve, keď som dostala druhú šancu na život, som sa stala ešte senzitívnejšou, vnímavejšou ku krásam života.
A tieto, dovtedy obyčajné, veci sa stali neobyčajným zázrakom.
Príroda je čarovná a mnohé zachytené okamihy v nej sú nádherné, chytia za srdce.
Teším sa z takých javov, ako je východ a západ slnka, nočna obloha, krása a vôňa kvetov, spev vtákov a psíky pobehujúce okolo mňa.
Život mám ťa veľmi rada. Ďakujem, že som ešte stále tu.
Žiť život je veľké umenie.
Každý deň sa niečo nové o živote učim.
Viem už, že treba vstať, keď padám.
Byť silnejšia, než predtým.
Nebáť sa nových výziev, nebáť sa, že zapadlo slnko, ono zase vyjde. Nevzdávať sa!
A vždy, za každých okolností, pokračovať ďalej.
PhDr. Anna Držíková
