O autorke:
Autorka výstavy je jemná, vnímavá a citlivá duša, ktorá celý život rozdávala lásku, múdrosť a podporu svojim študentom. Život jej to vrátil nezvyčajným, ale o to hodnotnejším ocenením Osobnosť senickej mládeže r. 2014.
Život ju obdaroval aj tými, ktorých si veľmi vážila: vynikajúci básnik, profesor, osobnosť slovenského diania, úžasný človek, ktorý bol jej ročníkovým vedúcim na vysokej škole Milan Rúfus, bol a zostane jej vzorom. Anička naňho spomína: „Pri všetkej sláve spájanej s jeho menom ostal pokorný a milý, nehovoril veľa, ale čo slovo, to perla.“
Život jej dal rodičov, ktorí ju nosili v srdci celý život aj ona ich milovala a doopatrovala. Bola obdarovaná aj milovaným synom, ktorý je jej radosťou a oporou.
Úskalia, čo nám osud stavia do cesty, preverujú našu silu, schopnosť prekonávať prekážky a poučiť sa z toho ťažkého a trpkého. Zároveň nás učia, že život sám o sebe je jedinečný, krásny, bohatý a neopakovateľný.
Anička prekonala aj túto náročnú výzvu: onkologické ochorenie a vo svojom živote našla poéziu v každodennosti. Dokázala ju zachytiť svojím fotoaparátom, aby ju odovzdala všetkým okolo seba pre potechu...
Potešte si aj vy oči a dušu zo sveta našej Aničky plného krásy, nehy, lásky a harmónie!
Láska
25. januára 2021 by moja maminka oslávila 92 rokov.
Navždy odišla vo svojich 66 rokoch.
Zomrela na rakovinu.
Ja mám prave tento vek. Priznám sa, zdá sa mi to príliš skoro na odchod zo života.
Maminka mi dala veľa lásky. Láska je veľký dar. Ak nám ju v detstve vložia do srdca, sprevádza nás po celý život.
Maminka odišla, no zostala láska v mojom srdci a ja jej za tento cit dennodenne ďakujem.
Láskavý a milujúci bol aj môj ocko. Bol.
Odišiel pred piatimi rokmi. Bol môj ochranca, cítila som sa pri ňom v bezpečí.
Po jeho odchode moja jediná sestra, jeho staršia dcéra, začala tvrdý boj o dedičstvo.
Peklo, ktoré rozpútala ma až tak veľmi neprekvapilo.
Od detstva bola iná, než ja, vždy ju viac zaujímalo materiálne, než emocionálne.
S jej dcérou Monikou som mala nádherný vzťah a od narodenia som sa podieľala na jej výchove. Rada so mnou trávila čas a nikdy sa jej nechcelo ísť domov.
Sklamalo ma, že vidina majetku a peňazí aj jej zaslepila oči. Postavila sa proti mne.
Aj to som ešte ako - tak predýchala, no zrazilo ma k zemi, keď svojej dcére Sabínke zakázala so mnou akýkoľvek kontakt.
Sabínku som mala veľmi rada a cítila som, že aj ona ma ľúbi.
Využívať deti v boji dospelých je nemorálne. A nepochopiteľné. A kruté.
Násilné odtrhnutie som nezvládla.
Stres, napätie, negatívne myšlienky, bezsenné noci ma sprevádzali na každom kroku a podpísali sa pod moje zdravie.
Prišiel osudný máj 2017 a s ním diagnóza - karcinóm prsníka.
Náročné roky, plač, smútok, fyzická i duševná bolesť.
Začal nový rok, rok 2021. Vstúpiť doň s nádejou i vierou je o to náročnejšie, že nás už takmer rok obmedzujú covidové opatrenia.
No ja sa aj v tomto čudnom a zvláštnom čase snažím naplno žiť.
Chýbajú mi sociálne kontakty, kultúra, cestovanie.
Chýba mi Sabínka. V tomto roku oslávi 20 rokov.
Nevidela som ju 6 rokov. Od jej štrnástich.
Liekom na smútok i bolesť sa pre mňa stala príroda. Príroda v mojom rodisku, v rodnom Hlbokom, ktoré mám hlboko v mojom srdci. Tam najviac
cítim blízkosť mojich milovaných rodičov.
Hľadala som a našla pevný bod v rozkývanom svete.
Pracujem na tom, aby negativne myšlienky boli vytláčané pozitívnymi.
Pozitívne myslenie lieči, zabíja stres. To ma naučili doterajšie životné skúsenosti.
Zisťujem, že tie obyčajné veci sa stávajú neobyčajnými. A tak chodim s otvorenými očami a fotím tie obyčajné veci.
Celým srdcom milujem svojich najbližších, najväčším darom a svetlom môjho života je môj syn.
Stratila som niekoľko blízkych ľudí, ktorí dali prednosť mamone pred láskou.
V ich srdciach jej zrejme bolo málo.
Za lásku, ktorú ja cítim a rokmi jej viac a viac pribúda v mojom srdci, vďačím svojej maminke a ockovi.
S láskou a trpezlivosťou prijímam a prekonávam všetky prekážky.
Láska mi dáva nádej.
Láska mi dáva krídla.
Zdravie a LÁSKU želám vám všetkým.
PhDr. Anna Držíková
