Čo je dedičná rakovina?

Je to zdedená genetická zmena, ktorá vytvára sklon k vývinu jedného alebo viacerých druhov rakoviny. Okolo 5 – 10 % všetkých zistených prípadov rakoviny je dedičných.

Kedy predpokladáme, že rakovina je dedičná?

V týchto prípadoch:

• viacerí z blízkej rodiny majú rovnaký druh rakoviny v rovnakej vetve rodiny
• tieto rakoviny boli zaznamenané počas mnohých generácií a často sa diagnostikujú v mladom veku
• jedna osoba trpí viac ako jedným druhom rakoviny, tieto druhy sú od seba nezávislé

Čo sú gény?

Gény sú balíky genetických informácií, ktoré pomáhajú určiť, ako rastieme a vyvíjame sa ako jednotlivci a ako bude naše telo fungovať. Každý gén určuje pre nás charakteristický znak. Každý človek má dve kópie okolo 100 000 génov. Niekedy sa objaví zmena v géne, ktorá spôsobí zmenu jeho správnej funkcie. Takáto zmena sa nazýva mutácia. Ak je mutácia géne typu vzniku onkologického ochorenia, tento gén nefunguje správne a tým sa zvyšuje riziko vzniku rakoviny.

Ako sa gény odovzdávajú v rodine?

Našu genetickú informáciu dostávame od oboch našich rodičov. Každý človek sa narodí s dvoma kópiami každého génu. Jednu kópiu získava od otca, druhú od matky. Ak má niekto mutáciu na jednom z génov typu onkologického ochorenia, má každé jeho dieťa 50% pravdepodobnosť, že zdedí zmutovaný gén.

Vyvinie sa rakovina vždy, ak niekto má mutácie génov?

Nie všetky osoby s mutáciou v géne budú trpieť rakovinou. Existuje mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú, či sa u niekoho vyvinie rakovina. Osoba, ktorá má mutáciu v géne typu vzniku onkologického ochorenia zistenú, má zvýšené riziko, že sa u nej vyvinie dedičná rakovina.

Čo je genetické testovanie?

Je to vyšetrenie genetického materiálu za účelom zistenia prítomnosti zmutovaných alebo abnormálnych génov. Zvyčajne sa na tento účel používa vzorka krvi, ktorá sa vyšetrí špeciálne na prítomnosť mutácií génov, ktorú sú charakteristické pre vznik onkologického ochorenia.

U koho prichádza do úvahy genetické testovanie?

Genetické testovanie je vhodné vtedy, ak je v rodine v dvoch generáciach za sebou výskyt onkologického ochorenia (napr. stará matka a jej dcéra a pod.).

Aké sú výhody genetického testovania?

Dôvody, prečo sa niekto rozhodne pre genetické testovanie môžu byť:

• lepšie porozumieť riziku rakoviny a zbaviť sa neistoty
• urobiť rozhodnutia týkajúce sa modifikácie životného štýlu, screeningu a prevencie
• umožniť členom rodiny lepšie informácie o riziku a mať možnosť genetického poradenstva a testovania

Aké sú riziká genetického testovania?

Nález mutácie sa môže spájať s nasledujúcim:

• pocity: hnev, šok, vina, depresia a obavy
• potenciálna sociálna diskriminácia, problémy v zamestnaní a ťažkosti so získaním poistenia
• narušené rodinné vzťahy

Interpretácia pozitívneho alebo negatívneho testu nie je jasná. Ešte stále nepoznáme skutočné riziko ochorenia na rakovinu u nositeľov mutácie, hlavne v tom prípade, ak je k dispozícii len krátka alebo žiadna rodinná anamnéza tohto ochorenia. U ľudí, ktorých test je negatívny, ale majú pozitívnu rodinnú anamnézu onkologického ochorenia (v dvoch a viac generáciach), nemôžeme vylúčiť možnosť, že ich rakovina je zdedená. Iné (ešte neobjavené) gény by mohli byť za toto zodpovedné.

Je genetické testovanie vhodné pre každého?

Genetické poradenstvo a vyšetrenie sú dostupné po vyžiadaní praktickým lekárom. Na Slovensku fungujú genetické poradne a lekár-odborník pre dedičné ochorenia rozhodne, či je genetické testovanie vhodné. V prípade že je pozitívne, v poradni odporúčajú aj určité pravidelné preventívne vyšetrenia (napr. mamografia, kolonoskopia).

Genetické testovanie na prítomnosť rakovinových génov je veľmi osobné a malo by byť úplne dobrovoľné. Pred rozhodnutím sa dať geneticky otestovať by mal byť každý oboznámený s rizikami a výhodami takéhoto rozhodnutia.

Chyby v stravovaní, nedostatok telesnej aktivity, ako aj nezvládnutý stres vrátane zlozvykov majú veľký vplyv na vznik rakoviny prsníka a iných onkologických ochorení, ale aj tzv. civilizačných chorôb - napr. vysoký tlak krvi, skleróza, infarkt a mnohé ďalšie ochorenia kardiovaskulárneho systému.

Preto odporúčame pozorne si prečítať nasledujúce riadky:

STRAVOVANIE

• Jesť veľa ovocia a zeleniny v surovom stave (minimálna dennej dávka - 15 dkg na 10 kg telesnej hmotnosti na deň by mala byť v podobe šalátov, ovocia, ovocných či zeleninových štiav).
• Farba ovocia a zeleniny: všetky farby, ale najväčšia časť žltá a červená (podľa sezónnej ponuky mrkva, jahody, maliny, marhule, čučoriedky, atď.).
• Orechy v surovom stave. Vhodné sú mandle a "kešu" orechy (3 - 5 ks denne).
• Mäso: chudé, biele (ryby, králik, kura, morka), môže byť varené, dusené, pečené – určite nie vyprážané, alebo len zriedkakedy.
• Bielkoviny v podobe strukovín, sóje, tofu - nahrádzajú mäso.
• Cestoviny, chlieb, pečivo - vhodné sú celozrnné, čierne, konzumovať možno v malom množstve aj biele; najlepšie je obmieňať všetky druhy.
• Mlieko, mliečne výrobky - uprednostňovať kyslomliečne s nízkym obsahom tuku.
• Piť dostatok tekutín denne (2 l tekutín) - bylinkové čaje, ovocné a zeleninové šťavy, voda.
• Užívať vitamínové prípravky obsahujúce predovšetkým antioxidanty ako sú vitamíny A, E, C, beta-karotén a ďalej stopové prvky Se, Zn. Zvýšiť ich prívod v období "jarnej únavy", v období nedostatku čerstvej zeleniny alebo po liečení antibiotikami, operácii a pod.

VYHÝBAŤ SA NAJMÄ:

• Fajčeniu (aj pobytu v zadymených priestoroch).
• Koncentrovanému alkoholu; 1 pohár vína alebo piva je dovolený.
• Viac ako 2 kávam denne.
• Bielemu cukru (nahradiť medom, sušeným ovocím).
• Bielej múke (nahradiť tmavou, celozrnnou).
• Soli - nahradiť aromatickou zeleninou.
• Potravinám farbeným, stabilizovaným a konzervovaným rôznymi chemikáliami - rôzne trvanlivé produkty atď.
• Mäsu, ktoré je chemicky upravené, aby dlho vydržalo (údené, konzervované, šunka, párky, klobása, saláma). Obsahuje rakovinotvorné látky.
• tučným jedlám, aj potravinám so skrytým tukom (niektoré syry, hovädzie a bravčové mäso atď.) – len 10% kalorickej spotreby má byť pokrytých tukom.
• Presladeným potravinám a nápojom (typu koly a pod.).

TELESNÁ AKTIVITA

Pravidelný pohyb, aspoň 3x do týždňa po 2 hodiny alebo každý deň aspoň 3/4 hodiny (mierny šport, prechádzka do mierneho spotenia).

NAUČIŤ SA ZVLÁDAŤ STRES

Bolesť, strach, hnev, rozčúlenie, nešťastie, rýchly beh života vyvoláva v organizme negatívny stres, pri ktorom sa vyplavujú stresové hormóny. Tieto hormóny je dobré "spáliť" pohybom, ak nie sú odbúrané škodia organizmu (vysoký tlak, infarkt...). Telesná aktivita "spaľuje" hormóny stresu a podporuje tvorbu endorfínov - hormónov šťastia. Ľudia, ktorí pravidelne športujú nemávajú osteoporózu, ani rakovinu.
V živote však poznáme aj pozitívny stres: spôsobuje ho radosť, veselosť, príjemný zážitok, pozitívne sebahodnotenie a sebaocenenie. Posilňujte svoje vzťahy s blízkymi a tešte sa z nich (podľa rodinnej terapeutky Virgínie Satirovej človek potrebuje aspoň 8 objatí denne aby naplnil svoju potrebu pozitívneho vzťahu). Ľudia, ktorí sa cítia dobre, lepšie zvládajú svoje problémy a následne sa cítia ešte lepšie. Tieto momenty je potrebné vniesť do každodenného života.
Rovnako nevyhnutnou súčasťou nášho života má byť aj relaxácia. Je dobré denne aspoň hodinku byť sám so sebou, uvoľniť sa, alebo robiť to, čo sa človeku žiada (toto špeciálne platí pre zamestnané ženy-matky, tam je nevyhnutné, aby žena pre seba vyhradila čas: hodinu denne, pol dňa do týždňa a jeden celý deň v mesiaci, ktorý bude venovať len sebe).

Nezabudnúť ani na rôzne metódy "práce" na sebe (relaxácia, pozitívne myslenie, jóga, a pod.). Vo všetkom "zlom" je niečo dobré. Na oblohe ešte nebol taký mrak, spoza ktorého by slnko nevyšlo.