Byť, či nebyť? Otázka, ktorú si kládol Shakespeare vo svojom diele, ale nielen on...

Položili ste si ju niekedy aj vy?

Ak nie, ste na tom dobre, môžete sa tešiť. Ja som však s touto otázkou bola nútená bojovať viackrát. Jedného dňa prišlo štádium, keď nabrala ozajstnú vážnosť. Byť som túžila nadovšetko a nebyť bolo tak blízko. Toto neprajem naozaj nikomu na svete. Ale poďme pekne po poriadku. Som žena, chvála Bohu mám 32 rokov a zdravé krásne dieťa. Môj život bol od narodenia v podstate v poriadku.

Dovoľte mi, aby som sa predstavila. Moje meno je Katarína Olíková. Narodila som sa v Bratislave 14.decembra 1977 ako multifunkčná osoba, ktorá počas svojho života prešla od folklóru cez stavarinu, psychológiu a marketing až k umeniu.

V januári 2015 mi ako 37 ročnej mamine takmer 2-ročného syna diagnostikovali zhubný nádor prsníka. Vďaka okolnostiam, osudu, rodine, Bohu, Vesmíru, intuícii, priateľom, vôli, láske, humoru, liečbe...sa mi otvorili akési dvere kamsi...a zmenili môj život, priority, pohľad, vnímanie...od základov.

Hendrik Kürsten o našom obyčajnom ľudskom príbehu, ktorý píše život mnohých onkologických pacientov hovorí:

Poznali sme sa sotva tri mesiace keď prišla zdrvujúca správa o recidíve onkologického ochorenia po 11 rokoch vašej pacientky a mojej partnerky. Odmietala pokračovať v našom vzťahu a chcela sa uzatvoriť do seba a sama čeliť ochoreniu... Vtedy som si pomyslel, pane Bože, aký je len ten osud nespravodlivý...konečne som spoznal úžasného človeka a vysnívanú ženu môjho života a teraz sa jej mám vzdať?